O-04 (sk) - V KARSTE
pôjdem, povedal do telefónu, prosto von do Karstu
preč od schôdzovania básnikov, vysoko ponad Terst
v rozhovore o juhoslovanskej vojne, pôjdem, povedal
prosto preč, ako to urobil už veľa ráz predtým, von
(preč a vyjsť ponad Karst, lebo nad Karstom
je už noc a nejedná sa v žiadnom prípade
o útek), ale nepamätal som si, že by som niekedy v noci
odchádzal, von ponad Karst, iba špicatý
skalnatý vrch sa zrazu týčil predo mnou, na ostrove Krk, na ktorý
som raz vyliezol, spod nôh mi odskakovali kamene
v poludňajšej páľave, sám som lizol na tú horu
na ostrove Krk, a už som sa nevidel, ako som
sa zhora rozhliadal, ale teraz vidím, ako vyzývateľ
vyšiel za zatmenia Mesiaca, kráčal ďalej
bez okuliarov, ktoré nechal v dome, vysoko
ponad Terst, a ako rovno išiel ďalej, ako keby
poznal svoj cieľ, hoci ho nepoznal,
vedel iba, že kráča v ústrety sivobielemu súmraku
dôveroval sebe a svojmu impulzu, s trhlinami
nerátal, ani s tým, že mu je šťastena priaznivo naklonená, tam
dolu v skalnej pukline, kde by ho nikto nehľadal,
pričom mal to šťastie, že keď sa odtiaľ kotúľal celý život
sa mu premietol, tak na malej plošine, ktorá ho
zachránila pred pádom do väčšej hĺbky sa mu práve zjavil pred očami
okamih jeho narodenia, a jeho matka, o ktorej nikdy nerozprával,
sa vzniesla ako temný prelud a nadávala mu a vysmievala sa mu,
zároveň ho pooblizovala jazykom, mávala
skrvavenou plachtou a odsotila od neho otca, kopúc
doňho, naposledy visel zavesený na háku pri dverách,
a neskutočne tam trpel, obviňujúc sa z nedôstojnosti,
potláčania, a prosil ju, matku o odpustenie
za všetky prešľapy, ktoré sa už nebudú opakovať –
nikdy v živote, povedal do telefónu, nevidel rodičov tak
zreteľne, ak by sa mu neprihodil ten pád,
ktorý takmer dopadol beznádejne, pri tejto vychádzke
na nočný Karst, kde v tom okamihu dole
ležal celkom nehybne, zakliesnený medzi úlomkami skál,
neschopný formulovať slová, ale vďačný
za bleskové osvietenie, ktoré mu naznačilo, ktorý z básnikov
tam vo výškach nad Terstom, zdola vytuší, ako ho má odtiaľ dostať
(Preklad Mila Haugová)
(Veröffentlicht in der Zeitschrift „vlna“ („Welle“), Bratislava, 2010.)
preč od schôdzovania básnikov, vysoko ponad Terst
v rozhovore o juhoslovanskej vojne, pôjdem, povedal
prosto preč, ako to urobil už veľa ráz predtým, von
(preč a vyjsť ponad Karst, lebo nad Karstom
je už noc a nejedná sa v žiadnom prípade
o útek), ale nepamätal som si, že by som niekedy v noci
odchádzal, von ponad Karst, iba špicatý
skalnatý vrch sa zrazu týčil predo mnou, na ostrove Krk, na ktorý
som raz vyliezol, spod nôh mi odskakovali kamene
v poludňajšej páľave, sám som lizol na tú horu
na ostrove Krk, a už som sa nevidel, ako som
sa zhora rozhliadal, ale teraz vidím, ako vyzývateľ
vyšiel za zatmenia Mesiaca, kráčal ďalej
bez okuliarov, ktoré nechal v dome, vysoko
ponad Terst, a ako rovno išiel ďalej, ako keby
poznal svoj cieľ, hoci ho nepoznal,
vedel iba, že kráča v ústrety sivobielemu súmraku
dôveroval sebe a svojmu impulzu, s trhlinami
nerátal, ani s tým, že mu je šťastena priaznivo naklonená, tam
dolu v skalnej pukline, kde by ho nikto nehľadal,
pričom mal to šťastie, že keď sa odtiaľ kotúľal celý život
sa mu premietol, tak na malej plošine, ktorá ho
zachránila pred pádom do väčšej hĺbky sa mu práve zjavil pred očami
okamih jeho narodenia, a jeho matka, o ktorej nikdy nerozprával,
sa vzniesla ako temný prelud a nadávala mu a vysmievala sa mu,
zároveň ho pooblizovala jazykom, mávala
skrvavenou plachtou a odsotila od neho otca, kopúc
doňho, naposledy visel zavesený na háku pri dverách,
a neskutočne tam trpel, obviňujúc sa z nedôstojnosti,
potláčania, a prosil ju, matku o odpustenie
za všetky prešľapy, ktoré sa už nebudú opakovať –
nikdy v živote, povedal do telefónu, nevidel rodičov tak
zreteľne, ak by sa mu neprihodil ten pád,
ktorý takmer dopadol beznádejne, pri tejto vychádzke
na nočný Karst, kde v tom okamihu dole
ležal celkom nehybne, zakliesnený medzi úlomkami skál,
neschopný formulovať slová, ale vďačný
za bleskové osvietenie, ktoré mu naznačilo, ktorý z básnikov
tam vo výškach nad Terstom, zdola vytuší, ako ho má odtiaľ dostať
(Preklad Mila Haugová)
(Veröffentlicht in der Zeitschrift „vlna“ („Welle“), Bratislava, 2010.)
e.a.richter - 2011-03-05 13:00
